Pamiatky

Pamiatky

Miestna cirkevná obec vznikla v r. 1755 a patrila do dunajskostredského dekanátu. Kostol bol pod patronátom grófa Jánosa Pálffyho. Rímskokatolíckym farárom na prelome storočia bol Márk Papánek, neskôr bol dekanom dr. Jenő Hegyi, pápežský komorník. Podľa publikácie “Katolícke Uhorsko 1000-1901” kostol v Dolných Topoľníkoch založili v roku 1754 a postavený bol na počesť narodenia Blahoslavenej Panny Márie. Jeho fíliou sú Horné Topoľníky. Gotický rímskokatolícky kostol bol prebudovaný v neskoro klasicistickom slohu. Pred chórom vpravo i vľavo sú fresky, zobrazujúce Kristove zázračné skutky. Na strope pred oltárom je zobrazených sedem sviatostí – dve z nich sú na bočných stenách. Oproti oltáru je na stene vpravo namaľovaná posledná večera, na ľavej strane turíčny prejav sv. Petra, na oltárnom obraze je narodenie Panny Márie. Na hlavnom oltári vľavo stojí socha sv. Pavla, sprava socha sv. Petra. Nástenné maľby kostola namaľovali v 70-tych rokoch poslucháči bratislavskej Vysokej školy vytrvaných umení.
V tomto období bol vymenený aj obraz hlavného oltára. Vtedy tu bol ešte obraz Navštívenia Panny Márie, ktorý namaľoval v roku 1860 R. Gaupmann, ako aj obraz z r. 1858, znázorňujúci Máriu Magdalénu.

Vo veži kostola sú tri zvony, z ktorých prvý vyrobila firma R. Mandušek a spol. v Brne v r. 1922. Po obvode zvona je nápis v maďarskom jazyku “Rímskokatolíckym veriacim Dolného a Horného Ňáraždu”. Na druhom zvone je nápis: “Rímskokatolícka cirkevná obec Dolní Ňáražd”. Synovia Fridricha Seltenhoffera, kráľovskí dvorní zvonári, Sopron 1912. Nápis na tretom – veľkom zvone je: “Rímskokatolícki veriaci Dolného a Horného Ňáraždu. R. Mandušek a spol. Brno 1922”.

13. januára a 20. júna 1849 boli v chotári obce dve vojenské bitky medzi cisárskymi vojskami a uhorskými povstaleckými jednotkami. Pamiatkou na tieto udalosti je pomník premiestnený na koniec Orlovej ulice a obelisk na cintoríne, postavený na počesť hrdinských obetí týchto bojov. Pomník domobrancov z roku 1849. Pamätník stál pôvodne v chotári, cca. 200 metrov od konca ulice. Zachoval sa aj jeho niekdajší opis: “Pamätník je asi päť metrov vysoký, čierna pamätná socha z liateho železa, na jej južnej strane vidieť dôstojnícky opasok s dvoma strapcami, ktorý vysí z meča, prikrytého štítom, nad nimi je päťcípa barónska koruna, navrchu sochy z južnej strany drží orol v pazúroch veniec”. Na severnej strane je nápis “Hier starb Gustav Feriherr von Geramb k.k. Oberstleutenant der gränz banal Regimentes am 13. Jänner 1849. an der Spitze seines Battalions seinem Kaiser und der Fahne getreu den Heldentod.” (Tu zomrel barón Gustáv, slobodný pán z Gerambu 13. januára 1849 na cele svojho prápora. Zomrel hrdinskou smrťou, verný svojmu cisárovi a svojej vlajke).

V parku pri kultúrnom dome sa nachádza pamätník na právo meča s datovaním 1796, v jeho hornej časti je zobrazená ľudská ruka držiaca meč. Symbolizuje moc Pálffyovcov, ktorí previnilcov mohli potrestať aj smrťou. Pomník stál pôvodne za križovatkou Železničnej a Hlavnej ulice pri obchode.

Pamätník v rímskokatolíckom cintoríne bol postavený na počesť padlých hrdinov v spomínaných bojoch r. 1849, pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Maďarov. O dva roky neskôr, pri príležitosti 50. výročia revolúcie a protihabsburgského povstania v rokoch 1848-49, sa konali pri tomto pamätníku veľké spomienkové slávnosti. Tu sa zišli zástupcovia celého Dolno-žitnoostrovského okresu, aby si veľkolepými oslavami pripomenuli toto významné jubileum. Za ohradeným obeliskom stojí náhrobný kameň s maďarským nápisom: “Lajosovi Ferenczymu, obeti z 20. júna 1849, dala ho postaviť skutočnú cnosť vážiaca si sestra Tereza.”

Na kríž stojaci v záhrade kostola, vrátili v r. 1992 pamätnú tabuľu s nápisom. Po 2. svetovej vojne na tomto mieste ešte stála pôvodná socha sv. Jozefa, ktorú dal postaviť István Bitráff 28. septembra 1856. Pre zlý stav ju však odstránili. Nad križovatkou Hlavnej a Krivej ulice, naproti domu niekdajšieho richtára Horných Topoľníkov (dnes dom č. 104), stojí kríž ohradený železným zábradlím. Je na ňom nápis, podľa ktorého dal kríž postaviť na pamiatku umučenia Ježiša Krista János Tóth a Katarína Mikóczi v r. 1901.

Na križovatke Hlavnej a Bárskej ulice, medzi dnešnými domami č. 58 a 60, stála kaplnka Sv. Trojice, ktorú dal postaviť Florián Soóky 23. decembra 1914. Kaplnku po začatí výstavby susedného domu zbúrali. Keď osoba, ktorá kaplnku zbúrala náhle zomrela, veriaci to považovali za Boží trest.

Aj v predzáhradke posledného domu na Mostovej ulici stojí kríž, ktorý na Božiu slávu dali postaviť János Bognár s manželkou Franciskou Szabó a deťmi 30. októbra 1915.
Neďaleko kanála smerom na Trhovú Hradskú stojí zo strany Topoľníkov kríž. Pôvodne dal postaviť r. 1781 na tomto mieste drevený kríž Ferenc Bognár, neskôr kríž prerobili na kamenný. O oprave a starostlivosti o kríž svedčí nadácia, ktorú založila nebohá vdova po zemanovi Ádámovi Bognárovi Erzsébet Csölle. Podpísal ju Mihály Bognár – richtár obce, Imre Szomolay – starý prísažník a János Majer – miestny farár. Potvrdilo ju aj trnavské dekanstvo 3. februára 1843.

Na Hlavnej ulici sú ešte dve sochy: pred domom č. 136 je socha sv. Vendelína, ktorú dal postaviť Ján Lustig r. 1802; pred domom č. 180 je socha sv. Jána, ktorého písomné pramene z čias jeho obnovenia (24. mája 1759) spomínajú ako patróna Horných Topoľníkov. Je na nej nápis: „Beate Joannes de Nepomvk i n aquae pericvlo laborantlbVs Patrone Gra Pronobls”.
V miestnom cintoríne na stene domu smútku nájdeme menoslov tých, ktorí padli v 1. svetovej vojne: Bartalos Ferenc, Bognár József, Borka István, Csóka Burdi, Csölle Ignác, Csölle István, Csölle János, Csö lle József, Dömény Imre, Dömény János, Gaál József, Gaál Lajos, Kamocsai István, Károlyi Mihály, Kiss Gyula, Kiss János, Kliner István, Knazsik György, Szomolai Ferenc, Szomolai Imre, Krascsenics Alajos, Krascsenics István, Krascsenics József, Krascsenics Péter, Kurina Dezso, Kurina Lajos, Novoszák Géza, Novoszák Ignác, Polák Vince, Rajkovics Alajos, Rózsa Vendel, Soóky István, Szabó Rudolf, Szalay Ignác, Szuha Géza, Takács Vidor, Tóth Gergely, Tóth István, Török Mihály, Várady László.

Pri vchode do cintorína si na pravej (urnovej) strane možno prečítať mená obetí 2. svetovej vojny: Angyal Mihály, Androvics Péter, Babos József, Balogh Jeno, Bartal Gergely, Bognár Imre, Bognár István, Bognár László, Csölle Géza, Csölle Gyula, Csölle János, Deutsch Berta, Deutsch Gusztáv, Deutsch Mihály, Deutsch Miklós, Deutsch Sándor, Deutsch Vilmos, Dö mény Géza, Figura Vince, Forschner Mária, Katona Tibor, Kiss János, Kiss József, Klíner István, Kovács István, Kovács István, Kovács Gyula, Kovács Sándor, Kovács Vitál, Kónya István, Kürthy Dezso, Krascsenics Lajos, Lakatos Ferenc, Lakatos Lajos, Lelovics Ferenc, Libárdi Elek, Lorincz István, Lorincz Fülöp, Madarász Ferenc, Malina Géza, Forschner Mór, Gajer Lajos, Gaál Gyula, Gaál István, Gaál József, Gaál László, Gaál Mária, Gaál Mária, Jassa Elek, Kamocsai Dezso, Kamocsai István, Katona Alajos, Katona Árpád, Reisz Izidor, Reisz Lívia, Reisz Maximilián, Reisz Sarolta, Sárközi Imre, Soóky József, Soóky László, Katona Frigyes, Marossi Péter, Mikóczi Ignác, Molnár Ignác, Molnár István, Nagy Gusztáv, Nagy István, Nagy Lajos, Nagy Mihály, Nagy Vidor, Pénzes Géza, Rajkovics Alajos, Rajkovics Erno, Rajkovics Ignác, Rácz Mihály, Reisz Anna, Reisz Árpád, Reisz Edit, Reisz Éva, Reisz Irén, Szabó Albert, Szabó Flórián, Szabó Imre, Szalay Imre, Szalay János, Szalay Tibor, Szalai Vince, Szinghoffer Alajos, Szinghoffer Sándor, Szomolai János, Tamásovics Ferenc, Szűcs János, Takács István, Tóth Alajos, Tóth Imre, Török Gyula, Vangel Imre, Virágvölgyi János, Vörös István.

Červenú hviezdu na betónovom podstavci vo dvore starej školy nazývali Pionierskym pamätníkom. Postavili ho r. 1951 a konali sa pri ňom pionierske sľuby. Po r. 1989 tento objekt zbúrali.
Pri príležitosti 30. výročia oslobodenia obce umiestnili na stene kultúrneho domu pamätnú tabuľu s nápisom: “Česť a sláva Sovietskej armáde za oslobodenie obce Topoľníky dňa 30. marca 1945. Z príležitosti 30. výročia oslobodenia.”

Pamätník Sándora Petőfiho bol postavení v roku 1995. Pomník stojí oproti vchodu do obecného úradu. Na šikmom kamennom podstavci je pripevnený Petőfiho portrét, pod ním je do čiernej mramorovej tabule vyrytý maďarský nápis:
„“S národom cez vodu a oheň!”
Úcta pamiatke Sándora Petőfiho.
Obyvatelia a samospráva Topoľníkov, miestna organizácia Csemadoku 19. marca 1995.“
Pamätník je dielom sochára Juraja Lipcseiho.